test

Maroko, prechod Mgoun massif

den -10 az -2

Ako sme kupili letenky, nepokoje v arabskom svete sa zacali vyhrocovat. Prave vtedy zacal vycinat Kadafi a poslal zoldakov nech zmasakruju prostestujuci dav. V maroku tiez boli nejake protesty. Kontaktujem preto kamosov marokancov, ale tvrdia ze pohoda. Este vahame, ale ja som to tusil, ze prave nepokoje nebudu to hlavne nebezpecie :) potrebujem si ale precistit hlavu, takze chcem ist.

den -1

Vecer si precitam spravy na facebooku, ze teda ideme. zrazu si uvedomujem, ze toho potrebujem este dost vybavit kym odidem. nocny nakup cestovin, instanych polievok, tuniaka, klobas, slaniny a cokolady. nasledne balenie. poistenie. tlac leteniek, map, lonely planet...

den 0

Rano smer bratislava - vzdy som tam chcel zit. Bludim v podchode na trnavskom myte. Na piaty pokus sa mi podari trafit vychod ktory potrebujem. Kupujem stan, a cepin. Poziciavam si macky. Zas bludim ale nakoniec stihnem vlak do viedne. Vo viedni stretavam Blahiho. Noc vo vlaku do rima je fajn. Davame pivka. Dozvedam sa zasadne info o zdravotnictve v Cechcach a ze cesi uz nechodievaju diktovat na Slovensko ako niekedy, lebo slovaci ich nemame radi :D V kupe spim s nejakym grekom – klaustrofobikom a asi indom, ktoreho ale sprievodca vyhodil, lebo nemal listok. Super zostava.

den 1

Rano Rim. Hrozna zima. Na letisku spravime povinne tanceky kvoli vahovym limitom a smer Fez.   

Hned pristatie vo Fez bolo na europske pomery jedno z tych tvrdsich. Par ludi v lietadle malo vyraz v tvari akoby sa znova narodiloJ . Na letisku pockame este na Svejka a berieme bus do centra a skusame stihnut spojenie dalej. Bus nam vsak ujde a tak si nechavame poradit a berieme taxi do nejakeho blizkeho mesta.

Ako sadame do taxi neciime sa velmi bezpecne. Taxikar – korba, jeho kamarat – korba nas vedu po vselijakych skratkach a v polo revolucnej atmosphere ktoru ocakavame na zaklade toho co sa tu dialo uz len cakame co si pre nas pripravili. Lutujeme ze noze a cepiny mame v kufri. Ked sme vystupili Svejk pozrel na hodinky a: ”No, v Maroku sme 3 hodiny, na smrt som myslel uz 16krat.” Nasadame do busu a zaspavame.

den 2

Rano pozeram z okna a krajina naozaj zaujimava. Uz sme v podstate na zaciatku Sahary a hory vyzeraju sice vyprahnute ale zaujimave. Zrazu bus zastane. Stojime asi pol hodinu a postupne sa preberame z polospanku. Po pol hodine sa konecne odhodlame spytat, ze kde sme. A ano – toto je nasa zastavka. Qualaat mgouna. Trafili sme to presne a so stastim. Davame si caj a tankujeme benzin do varica

Zjedname si taxi a po 2 hodinach cakania sa vydavme na cestu do hor smerom na Mgoun. Stojime kazdych 100 metrov a nakladame pneumatiky, ludi, nejake zeleza, stolicky … v osemmiestnom aute nas bolo 14 a na streche stavebny material na polku miestnej mesity:)

Podvecer si to dame peknym kanonom a staviame prvy kemp. Kvalitna vecera a caj s rumom.

den 3

Zistili sme, ze na caj s rumom sme minul vsetku vodu co sme mali a z rieky este necheme brat, lebo nad nami je zopar dedin co pouzivaju rieku asi na vsetko. Ideme teda vyprahnutou krajinou ktora sa ale k tomu smadu vyborne hodi. Po 2 hodinach slapania zistime, ze sme isli dookola a sme 300 metrov od miesta kde sme kempovali…

V dalsej dedine po ceste sa netvaria ze nas radi vidia. Napriek milej ucitelke miestnej zakladky berieme dodavku co nas este priblizila o hodny kus smerom k mgounu. Typ si to dava pretazenou dodavkou po nepevnenych cestach cez 3000metrove sedlo, ale nefunguje mu rucna brzda. Vzdy ked niekto po ceste nastupuje vyskoci, najde nejaky kamen a hodi pod koleso. Raz sa netrafil presne a pocuvali sme si par metrov nad roklinou kym sa spolujazdec spamatal, presadol si a zabrzdil.

Poobede este trochu poslapeme polozelenym udolim. Na juznej strane atasu asi vodou velmi neplytvaju a pozdlz rieky maju pekne premyslene zavlazovacie kanaly. Kempime pri rieke. Zas kvalitne jedlo a caj s rumom… ale pokazil sa varic co nam vyrazne skomplikuje nasu buducnost…..

den 4

Rano sa nas ujal jeden miestny. Pohostil nas cajom, chlebom a olivovym olejom. Potom nam isiel v sandalach ukazat ktorym smerom je mgoun. Chlapik mal cez 50, ale nestihali sme mu:) pravdupovediac do tohto momentu sme sa dost flakali… ale teraz sa to skonciloJ Posledni ludia co stretavame uz je to len na nas, starych mapach a neaktualnom GPS. Hory, nic ine. Uz sme dost vysoko.

Po par hodinach slapania musime od rieky tak este naberame posledny krat vodu zhruba v 3000. Do vecera nastupame este asi 500 a hladamemiesto na kemp. Nic vodorovne a postavenie stanu tu ale nieje a tak si musime nieco vykopat a kedze varic nefunguje tak aj vyklcovat nejake tie bodliaky(nic ine tu nerastie) na ohen. Podarilo a a tak si vecer zas doprajeme kvalitne jedlo. Ked ale opekame klobasy, tak sa dost tazko napichuju na razen, lebo su uz premrznute…. Cas zaliezt do stanu.

Stan co som kupil asi nieje velmi do vetra aj napriek tomu ze sa vola “taifun”. V noci sme nim dostali kazdy asi 35 faciek ako nim vietor lomcoval. Tepelno izolacne vlastnosti tiez ziadna slava… flase co sme nemali v spacakoch v stane zamrzli.

Kedze sa mi nechce von do toho mrazu a vetra, v noci si prvy krat v zivote vyskusam mocenie do flase a jej nasledne pouzitie ako termofora k noham. Krasne to pomohlo preklepat noc.

den 5

Rano vstavame odhodlani, ze konecne vrcholovy den. Nevyslo nam to pred 3ma rokmi tak snad teraz. Vody mame uz pomenej, ale na druhej strane mgounu si poobede naberieme, cize pohoda….

Este pred odchodom si roztopime sneh aby sme mali nieco tekute ako poslednu moznost… nevyzera to velmi lakavo. Kastrol sa tu neda totiz umyt a roztapat sneh na zvyskoch po zemiakovej kasi a klobasach… no mnam.  Navyse roztopeny sneh obsahuje viac blata ako by sme chceli. Pocas pripravy nam do toho napadalo dost bodliakov…. Vylepsili sme to teda este ciernym uhlim, chlorovymi kvapkami a pre chut nejakou broskynovou prichutou. Snad to nebudeme musiet skutocne pit…

Zaciatok dna krasa. Po hodine to odhadujem ze za dalsiu hodku sme na vrchole. V tom sa ale teren vyrasne zmeni a stupame po sypkej sotoline. Ideme stylom 3 metre hore a 2 dole. Makame ako to len ide a gps nam ukazuje priemernu rychlost pol kilometra za hodinu… po 4 hodinach sa ale dostavame na vrchol. Euforiu vsak ale vystrieda sklamanie ked zistujeme, ze niesme na Mgoune ale na nejakom uplne inom kopci. Gps ukazuje 3996metrov. To taktiez znamena, ze sa nedostanem po prvy krat v zivote nad 4000. Vidime ale Mgoun, a je to asi druhy najskaredsi kopec v okolli. An ten najskaredsi sme vyliezli.

Asi 2 hodiny sa dohadujeme ze co dalej. Ja som za navrat po tej istej ceste, Svejk nerozhodne ale Blahi jevrcholovy typJ Nemame vodu. Sme vysoko. Zo severu prichadzaju mracna. Vyzera to na snezenie… ja so Svejkom odobrime hlasovanim navrat, ale Balhi to po ceste zmeni na zakempenie v 3500 a rano uvidime.

Akonahle zaslo slnko za mgoun sa spustil hrozny vychor. Asi 5 minut po tom sa nam s klepotanim od zimy podarilo postavit stan. Zaliezli sme dnu a cakala mas krasna a dlha noc. Precitali sme si v SMS predpoved pocasia co poslala Svejkovi Eliska. V noci a zajtra maximalka -12C, hmla ,silny vietor a snezenie. Dobru noc.

Noc bola teda dost zlaJ Jednak sme boli totalne dehydrovni. Celu noc(2 hodiny co som dokazal spat) sa mi snivalo ako pijem vodu. Myslienka na dalsi den pri takom pocasi vobec nehriala. A potom este neprijemnost v podobe zimy a vetra. Nevedeli sme ci stan vydrzi. Bolo by dost neprijemne keby ho vietor roztrhal. To by sme asi museli nasadit celovky a zmenilo by sa to na kruty boj o prezitie. Navyse to vyzera, ze zajra nas kvoli pocasiu caka zostup a nudny navrat tou istou cestou… v noci asi milionkrat dostavam facku od stanu a hmatom kontrolujem ci este stoji. Dlha 13 hodinova noc.

den 6

Rano ale bola krasne modra obloha, nefuka vietor a je okolo nuly. Proste krasa!!! Tak sa rychlo zbalime a slapeme hore. Po polhodine sa nam podari zahriat a mgoun mame rovno pred nami. makame hore. Jediny problem je len ta voda. Uz nam ostala len ta cierna bodliakova zemiakovokasova klobasova chlorovo broskynova voda co sme roztopili vcera rano.

Stupame v ovela lepsom terene ako vcera. Ale ovela vac dehydrovani. Posledne dva dni jeme uz len symbolicky a fungujeme na hroznovom cukre.

V sedle pod mgounom vidime cesticku zo sedla pod nim na druhu stranu a tak si tam rovno nechavame batohy a poslednu polhodku v najstrmsom terene ideme nalahko. Vyhlad sice krasny, ale vidime o cca 2 km dalej vyzsi kopec. Cize zas sme v prdeli a toto nieje mgoun. Znamena to tiez, ze musiem este raz zostupit najstrmsi usek a znova si ho vyslapat aj s batohmi. Uz sme dost frustrovami z toho, ze ten mgoun nie a nie trafit. Ako sme sa vystverali hore tak mam pozeram do mapy a vychadza mi ze by sme aj mohli predsa len byt na mgoune. Tak horko tazko ukecam ostatnych, nech si spravime rozpacitu vrcholovu fotku a pokracujeme na kopec ktory vyzeral opticky vyzsie, ale v skutocnosti bol o nieco nizsi.Kazdopadne ovela krajsi ako mgoun. Ideme po hrebeni. Krasa…. No a na mgoune sme teda boli 2krat a ani sme o tom nevedeliJ

Z juhu prichadzaju mracna a snezenie. Pocasie nam vyslo nadherne a v momente ked opustame hreben smerom na sever, sa mracna zacinaju prelievat na druhu stranu. Nacasovane sme to mali ozaj na sekundy. No poludnajsia siesta mohla byt o minutku dlhsia mech dojeme obed:  jednohubku chleba so slaninou…. No nic, nechame si aj na veceru…

Klesame v nadeji, ze konecne najdeme vodu, lebo uz sa nam mina aj cierna vodicka. Na severnu stranu je to uplne iny pohlad. Teren ovela clenitejsi .a v dialke vidiet aj nejake naznaky zelene. Podla GPS sme pri rieke, aj v skutocnosti sme. Ale kto by to bol cakal ze je zmrznuta? J pitie teda este nebude. po par hodinach zostupu ked naklesame mozno 1000 metrov ale najdememaly potocik… aaaa… nadhera. No tazko sa to proste opisuje ked sa clovek napije tak smadny….

Este chceme naslapat co to da, lebo stale zije sanca ze stihneme lietadlo. Ale ked po par kilometrcoch svejk pozrie na GPS zisti, ze neslapeme tym spravnym smerom. Tak sa vratime a zakempime…

Noc nadherne tepla a hlavne bez vetra.

den 7

Do rana nasnezilo mozno 10-15cm. na mgoune mozno aj meter. Mali sme proste stastie ze sme to dali vcera. Teraz to vyzera uz len na preteky s casom na stihnutie lietadla. Zbalime teda stan a slapeme si to.

Zrazu sa pred name objavilo neuveritelne krasna planina. Zo severu 4000hreben, cestvo napadany sneh. Z bocnych stran oranzove rokliny, z juhu naznak vludnejsej klimy a mozno aj civilizacie. To bolo najkrajsie miesto ake som v zivote videl. Uplne zimomriavky po chrbte. Pracovne by som ho ale nazval planina smrti. Ako sme po cas nasledujucich hodin zistili nebolo az tak jednoduche sa z tade dostat…

Skusali sme to najskor zapadnou stranou. Po dvojhodinovom klesani sme sa dostali do kanonu, ktory sa koncil neprekonatelnym vodopadom. Uz sme boli dost vycerpani z predchadzajucich dni a tak neuspech nebol prijemny. Skusal som teda vyliezt trochu vyszie a ziskat prehlad.

Ako si tak leziem v kriklavo cervenej bunde, v ruke cepin… za previsom sa zrazu objavi pastier. Takych stretnuti v zivote vela clovek nezazije. Neviem kto sa koho viac zlakol… Berbersky pastier sa mi najskor uklonil, potom ked som mu podal ruku a skusal sa ho spytat posunkami na cestu, tak mi nieco po berbersky zamumlal , ukazal smerom na roklinu a museli utekat za kozami.

Tak sme to skusali dat po rieke… ako bol teren ale tak cleninty, tak sme to radsej vzdali a skusali sledovat pastiera. Samozrejme bez sance. Tie jeho kozy, to boli skor kamziky. Tak sme sa aspon vydali jeho smerom. Zase stupanie co sme si predtym naklesali… neprida na pohode. Vidime ho v dialke a uvedomujeme si, ze kedze lietadlo nan leti za 30 hodin a sme strateni v Atlase a navyse pol Maroka pred nami… tak lietadlo asi nestihneme. Teraz je ale hlavne dolezite dostat sa z tadialto v poriadku….

Vydame sa jeho smerom a dufame ze to nezakempi niekde tu. Po pol dni sledovania sa ale vydali jeho kamziky vydali hore roklnou a nakoniec aj pastier za nimi. Roklina vyzerala dost nebezpecne. Ale nakoniec po hlasovani ktore som skoro vetoval sme isli za nim. Roklina vyzerala zo spodu nebezpecnasie ako v skutocnosti je. Uz len dufame ze na druhejstrane nebude dalsia neprekonatelna roklina ale pekny zostup dole. Dokonca predbiehame pastiera, lebo jeho kozy sa pasu a ohryzaju bodliaky. Ked nakukneme na druhu stranu zistujeme ale, ze tam je neprekonatelna roklina :)… no aby som to zhrnul. Uz mame toho po predchadzajucich dnoch dost (jemne povedane), sme strateni niekde v Atlase, sme troche unaveni a uz mame obcas aj bezdovodnde zachvaty smiechu… Mierne kriticka situacia.

Blizi san k nam ale pastier kamzikov a ukazuje nam, ze sa da prejst na druhu stranu roklinou. Nechame ho ale pre istotu prejst a sledujeme ho. Tu rastli pekne bodliaky, takze kozicky sa pasli a my za nimi. 10 minut pasenia kozciek a zazerania na pastiera a 2 minuty chodze.Nakoniec neuveritelny prechod cez roklinu. V zivote by sme ho bez pastiera nenasli. Nehovorim,ze by sme to neprezili bez neho, ale bolo by neprijemne tam bludit mozno dalsich par dni. Aj kek to uz vyzera ze lietadlo co nam leti za 24 hodin uz nestihame, tak to aspon skusime.

Klesame a zistujeme, ze sme trafili presne udolie v ktorom sme bludili pred tromi rokmi ked sme sa pokusali trafit mgoun z opacnej stranyJ pekna nahodicka. zname budovy, zname policcka, zname jaskyne… vtedy nam to trvalo ale 2 dni, teraz 3 hodiny s celovkami.

Stihame to este v noci to Arouzu. Mame stastie a hned zozenieme taxi do Azilal. Ked si spominam, ako sme pred troma rokmi isli tento usek, tak automaticky skusam nahmatat bezpecnostny pas, typ ma ale neuveritelne vysmial:D Vydime ako sa to tu za tie 3 roky zmenilo. Do Arouzu predtym neviedla ani cesta pre auta, je to tu take viac pre turistov, dokonca tu maju nieco ako hostel, nejaky ten novy most….

 Berber vyzera v pohode, tak sa snazim komunikovat. Ukazuje mi, ze ma auto z Germany a ze Germany je super. Ja sa mu zas snazim vysvetlit e Germany nieje super, ale super je maroko. Sranda kazdu chce mat to co nema. Ja by som rad (najekay cas) pasol kamziky v atlase, smial sa turistom a predaval im predrazeny has. On by zas rad zral v macdonadle, mal telku s 30 kanalmi a zil v civilizacii kde ja posupne vymienam idealy za skusenosti. Nasa kamaratska dikusia sa ale rychlo konci, ked mu vysvetlujem, kolko mu zaplatim ak nas odvezie az do Fes. Berber sa urazi, afektovane si nieco zakrici a vyhdzuje nas v Azlylale J

Tam na taxi stanici neuverileny typ. Ked som k nemu pristupil a pozdravil ho salamalejkum tak odlozil kudlu ktorou si krajal pomaranc zacal na mna po arabsky. Ked sa mu snazim vysbetlit, ze niesom arab, tak na mna vyskocil, ze akoze niesom arab, ked ho zdravim salamalejkum… J poradil nam ale nakoniec cestovat do nejake mesta, kde si mozme zobrat bus do Fez. Do odletu nam zostavalo asi 15 hodin tak to vyzeralo dost nadejne.

Taxi samozrejme zazitok zas. Hlavne zasada nevypinat nikdy dialkove svetla. Bus nam isiel az o 3 hodiny , tak sme si sadli ze sa konecne poriadne najeme. Ako som ale zistil, nedokazal som dojest ani tanier hrachovej polievky.

Stanica fakt zaujimava. Plno bezdakov v kartonoch. Obcas nejaka ta hadka. Za plotom ako spia bezdaci sin a ulici spravili obrosky ohen z odpadkov pri ktorom sa vsetci zohrievaju. Ale po tom co mame za sebou sme hlavne radi ze sme v civilizacii.

den 8

V buse trochu pospime, rano Fez. Pomotame sa po trhovisku a usadime na terase, kde stravime asi 4 hodiny cakanim kym zacnu robit obed. Povinny tagine a matovy sladky caj.

Aby sme sa nenahlili, mohli ist v klude, tak ideme s rezervou na letisko. Zapaci sa nam ale murik na hlavnom namesti a vychadzajuce hviezdy marockeho futblu.  Mame este 3 hodiny do odletu, tak kludne berieme taxi a s rezervou sme na letisku.

Zas povinne tanceky kvoli vahovym limitom ryanair a kedze este mame cas, tak sa v klude este flakame. Ako vchadzame do kontrolovanej zony, tak zistujem, ze v maroku aj bez batoziny musim ist na checkin. Prepazka uz zavreta a obsluha na mna krici ze som uz neskoro. Nejak to este obeham, a este sa chlamem, ze mame tolko casu a ja to takto skoro pokaslem…

Ako vojdem do kontrolovanej zony vidim svejka a blahiho ako tam nieco riesia s colnikmi. Pri prichode a odchode z maroka sa vyplnuje nejaky document, o tom co ste tam robili, kde ste byvali a tak… tak sme poprosili colnika nech nam pozicia pero. Ten si ho ale valal v rukach a ironcky – nepoziciam, mam len jednoJ tak skusame dalsich – zjavne su dohodnuti lebo vsetci reaguju rovnako. No dost prekerna situacia, kedze lietadlo uz caka len na nas a ma odletiet o 5 minut…. Slapeme 15 hodin v kuse, nech stihneme lietadlo a nakoniec pre takuto blbost ho zmeskame? Jedina moznost je sprintom to dat na druhy koniec letiska, kupit pero(predavac na taketo situacie uz zjavne nauceny. By ma zaujimal jeho rocny zist na perach… ) sprintom naspat. V strese napisat papiere a sprintom po runway do lietadla. No zazitok.

V lietadle sa citime ako vitazi!!! Paranoidny blahy uz len dodava, ze osud sa nam snazil naznacit nech do lietadla nenasadame… ale kedze sme ho neposluchli tak to s nami teraz spadne. Let v pohode a sme v Sevilli. Ideme na stanicu a kedze vlak nam ide az rano o osmej tak ideme este do mesta na pivo. no a kedze sme este 30 hodin dozadu boli strateni v atlase a pomaly stracali nadej ze sa z tade niekedy vobec vyhrabeme. A nejakou velkou nahodou san nam nakoniec podarilo stihnut aj lietadlo… tak to proste treba oslavit.

Najskor sme dali piva v burgerkingu, potom na ulici pri jednom bare. Zrazu ale policajny kordon ten dav rozohnal (skoro sme sa intuitivne chceli protestovat ze nam zatvaraju bar, ale uvedomili sme si, ze uz niesme v maroku…). Celkom sme dost asi pachli po tom tyzdni bez sprchy ale aj tak san sa ujali nejake spanielky, ktore nam ukazali kde sa da este pit pivo. potom prisiel nejaky typ s vlastnou urodou, tak sme sa troche uvolnili a tak na nas dolahlo po polhodinovom zachvate smiechu ze co sme to za poslednych par hodin zazili… strateni v atlase na pokraji zrutenia a takato party v sevilli. jedina dalsia moznost na pivo bol gay bar, tak sme to nejak prekusli… potom sme nasli sme nejaku diskoteku so zachodmi a la trainspotting. Tam som sa ja celkom dobre vyspal… no aby som to uz skratil, taka spanielska noc. proste nestihli sme vlak o osmej, a museli na stanici cakat na dalsi. Prespali sme parhodin na lavickach…

den 9

Keby sa nahodou nezobudim na zimu, tak asi nestihneme ani vlak o 12:00. Budim teda tie dve matohy vedla. Hlavne sa po spanku priamo pod monitorovacou kamerou mam tvarit nenapadne, lebo ich hlada policia, ze nezaplatili nejake pivo a bocadillo kym som ja uz spal… :D potom vlak a Malaga….

Malaga – svejk ma super byvanie. Par metrov od plaze. V malage stretam znamych…. Neuveritelna nostalgia. Ked mi ponukli volny job bicykloveho taxikara co som robil predtym, tak som na par minut uvazoval ci tam ostat… ale asi uz bolo dost malagy. mozno neskor...

Maroko

den 0
malaga

Idem pre Blahiho a jeho 2 buducich spoluziakov na skole v jaene na stanicu. Vidim asi posledny krat v zivote kamaratku(boji sa o mna v maroku, cuduje sa ako tam mozem ist a ani neviem presne kam idem. doporucuje mi zobrat si nejaku zbran, lebo ma tam zabiju ked mi budu chciet ukradnut moj stan za 15 euro:) ) a mojich 2 spolubyvajucich ktori odchadzaju domov z erazmus studia. Party u nas na byte, potom v nejakom klube trochu. Blahy spal v obyvacke, tak mal aj afterparty…


den1
malaga - algeciras - tanger - marakech

Rano vstanem o 15 minut skor, lebo sa musim pobalit. Po ceste na stanicu najdem peknu “skratku", takze bus chytame na poslednu chvilu. V buse dospavame po tazkej noci.

V algeciras stretame Svejka a Radka a ideme nakupit nejake potraviny. Kupujueme plno cestovin a polievok, lebo tepla strava vzdy padne dobre. Chalani idu na kebab, ja si davam namiesto toho ovocny kompot, lebo som vegetarian:)

Ako tak trochu rozmyslame, zistujeme ze nemame esus a mame len jednu lyzcu… ale zato mame varic a million cestovin….Blahi navyse zistil, ze zabudol u mna na byte slivovicu. (po navrate som sa pytal spolubyvajuceho, ze kde je – odpoved bola: “Ja si z toho dna po tom ako ste odisli skoro nic nepamatam.")

Z algeciras ideme busom do Tarify a pokracujeme trajektom do Tangeru.



V Tangere som v miernom soku. - par kilometrov a ulpne iny svet…Na vlakovej stanici jem prvy kebab. Rozhodol som sa, ze v afrike niesom vegetarian, lebo by to bolo velmi komplikovane… (za tie 2 tyzdne tam som jedol viac masa ako za poslednych 5 rokov asi. Ale chutilo mi to snad len 3 krat. )

Sadame na nocny vlak smer Marakech. Dozvedam sa kam vlastne ideme. Aj ked z celej planovanej trasy som poznal akurat tak Atlas a Saharu. Podarilo sa nam mat vlastne kupe, tak sme si mysleli, ze si aj pomerne dobre pospime, ale… sprievodca po kazdej zastavke otvoril dvere, posvietil nam kazdemu baterkou do tvare a zapol svetlo…. – pravdepodobne hladal cienych pasazierov. Ked sme sa na neho nechapavo pozreli, tak nam po francuzky povedal nech nespime, lebo nam niekto ukradne batoziny. Ale my sme mu nerozumeli, lebo nevieme po francuzky…

den 2
marakech


Rano sme v marakechi pomerne dobre vyspani. Ideme na omeletu a presladeny “tee a la mente" Potom pochodujeme na busovu stanicu. Zistujeme ze bus do azylalu nam ide 3 krad do dna. Robime jedno z najhorsich rozhodnuti celej vypravy a ostavame na noc v marakesi s tym ze zozenieme esusa a alcohol do hor.




Isli sme sa ubytovat do hostela a potom zhanat veci. Na namesti kupujem 2 dcl pomaranocoveho dzusu. Skor ako sa spamatam, tak je zaplatenych 30 dh (cca 100 korun). Potom si vsimam ze cena pre turistov je 10 dh(pre domacich vraj 2.5 dh) – som proste za blbeho americkeho turistu. Skore Maroko – CeskoSlovensko 1:0

Ideme do restauracie pre turistov. Davame si nedosolene a nedokorenene jedlo. Po tom, ako sme zplatili to predrazene jedlo prijimame setriace opatrenie a rozhodujeme sa, ze uz budeme jest uz len v okienkach rovnako ako miestni…

Chceme kupit esus a vyskusat pri tom nase zjednavacie schopnosti. V jednom obchode bol za 30 dh. Svejk napisal na papier, ze ho chce za 20 dh – predavac sa len usimal a pohladom nas vypoklonkoval z obchodu:)


Trochu sme bludili, ale nakoniec sme nasli cestu do obdchodu s alkoholom. Na hosteli sme vypili asi pol litra dzinu a potom isli este raz skusit do mesta kupit esus a ine veci:) Blahi kupil karamelku za 100dh. Vraj ale bola dobra… Maroko – CeskoSlovensko 2:0.

Vraciame sa na izbu. Ja uz mam dost, ale chalani dopiju dalsi liter dzinu.

den 3
marakech - azylal – tabant


Zobudili sme sa bez alkoholu, esusa a penazi. Vcerajsi den hodnotime ako nevydareny:) Po ceste na bus stanicu sa nam ale podari kupit esus za 20dh, tak dojem z marakesa je aspon trochu napraveny.

Bus do azylalu obsluhuje vodic a “steward". Okrem listka si musime zaplatit aj standardny “poplatok za batozinu", ktory ide do vrecka stewarda. Zistujeme ze busy tu su velmi pomale. Po kazdych 2 hodinach si dava vodic ½ hodinovu prestavku na jedlo. Cesty su hrozne.

Po ceste vidim africku krajinu. Je mi z toho zle. Pri ceste sedia ludia a asi len cele dni pozeraju na auta. Vsade chudoba. V dedinach vysia len tak vonku v teple mrtve zierata(asi kravy a ovce). Kto vie kolko dni…. alebo tyzdnov? Ak mate hlad tak odrezu kus masa, hodia na gril a dobru chut.

V sprievodcovi citame, ze ak je predavac cisty a kypi zdravim, tak kludme mozme jest aj v okienkach. Predavac je na europske pomery sipany a o zdravy velmi nevyzera, ale hlad ale aj tak vitazi. Pomlete maso (radsej ani nebudem rozvadzat z akeho zvierata a ako dlho tam stalo v tom teple). Ked som videl ako don predavac zaboril ruku (radsej ani nebudem rozvadzat kedy si ju naposledy asi pravdepodobe umyval) a hodil to na gril… no mnam.

Prihovara sa nam Mustafa, ktory je v spomenuty aj v spriedodcovi. Uplne racionalne sa rozhodujeme, ze si radsej vezmeme nepohodlny minibus za 40 dh, ako taxik za 30 dh. Lebo Mustafa nam povedal o vodicovi taxiku: “He is crazy." a potom sa mu vysmial do tvare za to ze nehovori po anglicky. S pociatku to vyzera ze pojdeme cely cas 10 km/h. potom vsak niestny Schumacher poriadne dupne na plyn a skoro sme sa posrali ked rezal tie zakruty nad niekolko 100 metrovyni roklinami. Chceli sme ist do tabantu, ale zmrd Mustafa nas kazal odviezt k hotelu jeho rodiny 6 kilmetrov odtial. Maroko – CeskoSlovensko 3:0. Je noc, Je zima, ale na hotel kasleme a spime vonku na nejakom policku za dedinou. Nerozkladame ani stany, aby sme boli menej napadni…


den4
tabant - arouz atlas

Rano este za tmy sa budim na nejaky skrerot. Ako neskor zistujem piatok je moblitebny den tak zacinaju o 4:00 rano. V horach sa to zaujimavo ozyva.




V tabante sa snazime zohnat mapu. Chceli sme prejst na druhu stranu atlasu a ak nebude vela snehu vyjst na Mgoun(druhy najvyzsi kopec v atlase). . Jeden chlapik san nam ponukne ze si mozme jeho staru mapu odfotit. Mapa je uplne zla, ale aj tak mu uz zo zvyku mu davame peniaze – prekvapil ale ze nechce. Tak si davame v jeho hoteli caj a tagine a aj si dobijam mobil. trochu spolu kecame. Prvy v pohode clovek co stretame v maroku. Pri odchode som si zabudol zobrat mobil, ale typ mi ho vracia. Toto by sa asi u ziadneho marocana co sme pred tym, stretli nestalo. Vydavame sa teda do hor cestou, ktoru nam poradil.




Prechadzame cez arouz. Pekna dedina, ziadni turisti – len domorodci. Na oslikoch to krosuju na druhu astranu atlasu. Nedostavame sa ale daleko a uz sa stmieva, tak sa snazime najst miesto na stany. Poriadne fuka. Naslis sme si dobre miesto, ale je to take policko na ktorom sa pasu ovce. Pastier chce za prespanie povodne 100dh – nakoniec sa dohodneme po blahiho hereckej vlozke na 30.

den5
atlas

rano naobed pabime stany a ideme vyzsie. Atlas je skvely. A hlavne ziadni turisti lebo je zima. Jedine co mi vadi je prave ta zima… pocasie mame ale na toto rocne obdobie ale perfektne.




Snazime sa najst mgoun… nenachadzame. Snazime sa najst chatu pod mgounom – ale nenachadzame. Nakoniec to zakempime pri jednom vodopade. Skvele miesto…

Vecer robime ohen a varime v esusi polievky. A ako druhy chod uplne odpornu cestovinovu polievku….




den6
atlas

hladame mgoun – nenachadzame. Hladame chatu – nenachadzame. Skusame sa pytat pastiera, nerozumieme… kreslime mu do snehu domcek(akoze chatu), ale ked sa aj po 10 minutach vobec nerozumieme tak to vzdavame. Ked sme od neho odisli, tak sme si uvedomili ze problem bol asi v tom, ze on v zivote nevidel dom zo sikmou strechou aky sme mu kreslili do snehu…



Zistujeme, ze nemame uz dost potravin, tak to stacame smerom dolu. Stany rozkladame na mieste kde sme sa pred par dnami dohodli s pastierom. Blahi vylustil mapu a uz mozno vieme kadial sme mali ist… Nasa vyprava na Mgoun stroskotala na tom, ze sme Mgoun nenasli.


den 7
atlas

V noci zacalo prsat. Rano cakame, kym trochu prestane. Zo stanov nas ale vyhana baca, Myslime, ze chce peniaze. Svejk “Reknete mu, ze sme tu za tych 30 dh uz naporad." Chce ale len aby sme vypadli z travy, aby mu na nu prsalo. Vraciame sa do tabantu. Odtial si berieme taxi do azylalu. Odtial bus do marakecha v ktorom 4 hodiny fetujeme naftu.

Z marakecha potom chytime nocny autobus do Tinerhiru. V buse zaspavam s usmevom na perach. Tesim sa totiz, ze sa konecne vyhrejem na sahare, lebo z predchadzajucich dni som uplne prechladnuty a uzimeny.


den 8
tinerhir- todra


Ako tak pospavame v buse, zrazu nas niekto zobudi a vytiahne von. A snazi nas pchat do taxika – netusime o co ide. Snazime sa dohovorit, ale neda sa. Nevieme kde sme, kam nas vezu, kto nas to vlastne vezie. Proste sa vezieme:) . Po ceste prsi. A navyse dazd primrza na prednom skle. … vyzera to, ze dnes sa nevyhrejem… :((

Po hodine dorazime do tinerhiru a dedukujeme, ze sme boli posledni cestujuci a bus preto uz dalej nepokracoval, ale prehodil nas do taxika. Dozvedel som sa, co po cesky znamena “soutezka" – je to uzina a nie sucestie niekde v pusti ako som si myslel. Dnes este nejdeme teda do sahary…

Davame si poriadny obed, lebo ideme do hor. Vyzera to, ze tam prsi, ale aj tak ideme. Po ceste nas berie par francuzov s dodavkou a prevezie nas celou soutezkou todra a vysadi nas na druhej strane. Stale prsi. Vypijeme flasku co sme kupili rano v tinerhire a ideme po ceste hladat miesto na spanie.

Na poslednu chvilu nachadzame previs hned pri ceste. 2 hodiny riesime, ci tam ostaneme, Ci postavime stany alebo nie… . Prechadza kolona dzipov, a este nejakych par aut. Skoro kazdy sa zastavuje, ci nepotrebujeme pomoc. Lebo prsi, je zima a sme daleko od civilizacie, Nakoniec najdeme postavenu stenu z kamenov, a myslime, ze to je vybudovany pristresok. Uz tam ideme davat spacaky. Na poslednu chvilu zistujeme, ze to je plne kozich bobkov. Nieje to pristresok na spanie, ale ohrada pre kozy… nakoniec spime len tak bez stanov 2 metre od cesty.

den 9
todra tinerhir erfoud


Rano je naozja krasne. Su mozno 4 stupne a prsi jedna basen. Ideane na 25 km pochod co nas caka. Cakame chvilu, ci prestane prsat, ale toto vyzera na cely den. Ja by som si najradsej nieco stopol, ale ostani maju chut slapat. krajinka je sice pekna. Voda steke dole tudrou a vytvara vela vodopadov.. Ale vobec ma to nebavi, kedze som premoceny, je mi zima, mam hlad a nevladzem… Po par km mam toho plne zuby. Najradsej by som vypadol z toho posraneho maroka domov. Prichadzame na koniec tudry, dufam, ze ostatni si budu chciet tiez zobrat taxi do tinerhiru, ktory je este 15 km, ale nie. Pokracujeme peso po asfaltke…. Snazim sa nieco stopnut, ale nedari sa. Nakoniec nam zastavi par spanielov, ktory sa ponukol uz pred tym ze nas zvezie. Tentokrat ich uz ale neodmietame. Ja som uz uplne hotovy tak sadam spolu s radkom s tym, ze blahi a svejk si stopnu dalsie auto a stretneme sa v tinerhire.

V tinerhiru sa prezliekam do suchych veci, a davame si s radkom presladeny matovy caj a kebab. Vobec mi to ani nechuti, ked si spomeniem na blahiho a svejka ako tam slapu v tom dazdi….

Cakame, cakame, cakame… a oni stale nic. Ked po 3 hodinach prisli, dozvedeli sme sa ze tesne po tom, ako sme presli sa pretrhla hradza a auta uz nemohli prechazat po ceste. Im sa to nejak podarilo prebrodit, ale boli po clenky vo vode, tak v botach maju teraz bazeny. Nestihaju si ani dat kebab a obliect si suche veci a utekame na posledny bus do erfoudu(ano, teraz uz ideme do sahary).

Cesta busom bol uplne najsilnejsi zazitok celej cesty. Vodic mal proste zly den. Vzdusnou ciarov je to mozno 150 km. isli sme to 5 a ½ hodiny.

Najskor mal konflikt so soferom ineho busu, lebo nieco ukradol. Tak nas bus zablokoval iny bus a nieco sa tam ½ hodinu riesilo medzi autobusarmi a ich stewardmi. Potom to vyzeralo, ze sa to vyriesilo – ale nie. Po 10 km jazdy nas stopla policia a este nieco riesili dalsich 45 minut.

Po dalsich 30 km sa rozvodnila rieka a mozno 30-40cm prud vody sa valil cez cestu. Vodic ale ako bol vynervovany, tak to len proste presiel. Ja som uz rozmyslal, ako rozbit sklo keby sa zruti do rieky.


Nasledne to poriadne rozbehol, lebo kvoli policii a tej rieke meskal skoro 2 hodiny. Vtedy sa mi podarilo vytiahnut z kufra batoh a jeme tuniaka. Ideme mozno 100, co na marockych cestach zodpoveda pretazeniu 3.5 G nahodne rozlozenemu do vsetcych stran. Aj napriek maximalnej koncentracii nam noz beha hore-dole-doprava-dolava +/-15cm. nikomu sa ale nepodarilo vypichnut si oko.

Po dalsich 30 km je prestavka na jedlo. – nevadi ze meskame 1.5 hodiny. jest jednoducho treba.

Po pol hodinovej prestavke to zas rozturuje. Jazdi jednoznecne nad technicke moznosti busu, lebo po dalsich 20 km je uvareny motor. Cakame hodinu kym vychaldne. Stale tu prsi. Spominam si na dokument ktory som videl, ze ked raz a 6 rokov na pusti prsi, tak to tam vsetko zakvitne. Niekedy v noci prichadzame do erfoudu.

Nalepi sa na nas uplne nechutny dotieravy typ. Poselame ho asi 5 krat prec, ale sleduje nas. Prichadzame do nasho hotela – typ sa tam votrie s nami, aby mal prachy sa to, ze nas tam akoze doviedol.

Po tyzdni vidime sprchu a spime v posteli. Pred spanim este vecera: kalia – miestna specialita. Jahnacina s nejakou zmesou zo 40 druhov korenia. Asi najlepsie jedlo ake som v maroku jedol ak nepocitam tuniakove salaty ktore som si zobral este zo spanielska:)


den 10
erfoud merzouga

Rano konecnce bez dazda a svieti slnko. vyberame peniaze z bankomatu. – lepsie povedane Radek vybera. Bez neho by sme uz nemali peniaze na pokracovanie v ceste. (a pravdepodobne by sme sa uz davno stratili niekde). Ja si kupujem džilabu - sukna s kapucou. Spolu s parom francuzov sa vezieme taxikom do merzougy.

Pust je skvela, ale nekvitne. Dohodneme sa, ze si pozrieme par hostelov a podla toho sa rozhodneme. Prvy vyzera dobre a presvedcil nas hned tee a la mente v cene izby. Tak tam rovno ostavame.

Objedname si veceru a ideme sa prejst na pust. Od miestneho zevlaka kupujeme nejake skameneliny.zjednavanie cien pisanim do piesku nas bavi…






den 11
merzouga

Toto je prvy den, ktory sme stravili cely na jednom mieste. Poziciavame si sandboard a ideme do puste. Blahi a Marek nemaju vaznejsie problemy. Ja s radkom na snowboarde stojime prvy krat, tak je to take rozpacite – ale hlavne so stylom:)




Po ceste z lyzovania sa staviame v bare na pivo. Chuti, ale je drahe. Chceme sa dohodnut a kupit nejake na domov, ale aj to bolo drahe tak odchadzame naprazdno.

Pred barom vidime na zemi lezat petflasku so zltou spenenou tekutinou. Je jasne, ze je to bud pivo, alebo stanka. Kto by na pusti stal do petflase? Uvazujeme, ze to bude asi jedine pivo, ktore tam niekto kupil a po ceste ho stratil. Radek sa rozhotol tuto teoriu potvrdit, alebo vyvratit. Vyvratil. Skoro doslova.

Niekde som stratil slnecne okuliare… takze v ociach mam piesok. Potreboval som vyslzit piesok. Tak rozmyslam: “co je smutne? " .. …. Smutnych je proste vela veci, ale nevedel som sa prinutit plakat, tak som si do oci nastriekal trochu cibule.


den 12
merzouga - meknes


Rano naobed sa ideme pozriet na lagunu blizko od nas. Mali by to tam byt plne plameniakov. Slapeme 3 km uplne nezaujimavou vyprahnutou krajinou. Nakoniec najdeme lagunu, ale vyzera to tam dost zle. Na druhej strane asi 500 metrov od nas je tam asi 14 plameniakov…. Tak to otacame.

Po ceste naspat vidime stado tiav. Asi sa isli napit k lagune. Dojem z vyletu je napraveny.



Opustame nas hostel a ideme cez erfoud nocnym busom do meknesa.

den 13
meknes - fes - chechauen


Nocny bus bol uplne zly. Okrem klasickeho smradu nafty na ktory sme si uz viacmenej zvykli tento bol uplne deravy a teda poriadne v nom fucalo. Do rana sme poriadne vymrzli. Niekto ma zobudil potrasenim za plece. Ked rozlepim oci vidim, ze nam niekto vyhadzuje ruksaky z busu. Tak vystupimk a hladam ostatnych…. Zistujem ale , ze este spia v buse… proste soky.

Je 5 hodin, sme nevyspaty uzimeni v meknesi. Cakame na svitanie v stanicnom bufete. Je to uplne iny stanicny buffet ako na slovensku, kedze sa tu nepodava akohol. Vsetci tu popijaju caj alebo kavu a jedia sladke pecivo. Pozerame marocku hitparadu:) V kazdej pesnicke nejaky pritepleny spevak spieva o laske. Mame problem zistit kedy sa jeden klip skoncil, a kedy druhy zacal.

V meknesi zahajujeme pochod na druhu stranu mesta za alkoholom. Po 1 a pol hodine nachdzame a kupijeme alcohol. Ja si davam placky, ale ostatni maju chut na poriadne maso. Je ale rano a nic kde by predavali maso nieje este otvorene. Po 1 a pol hodine zufaleho hladania to vzdavame. Na novej busovej stanici zistujeme, ze nam dnes uz nic nejde a tak si davame zasluzene pivo.

Presun vlakom do Fesa. Fes je pekne mesto, hlavne bez dotieravych ludi. Prejdeme sa centrom na busovu stanicu. Kym cakame na bus do sisauenu dame kolu, rum a bagetu.

Sisauen je preslaveny tym, ze tu je vela hasisu z okolitych policok. V sprievodcovi sa pise, ze 90% obrabanej pody zabera marihuana. V sisauene nas v pohode mily typek Olah odvedie do hostela ktory hladame.

Vecer sme unaveni z tazkeho dna, tak ideme spat.


den 14
chechauen

Budime sa okolo obeda, tak dhen ideme na obed. Prisada si k nam olah a pyta sa, ci sme spokojni. Sada si k nam aj nejaky jeho znamy co sa okolo nas ponevieral aj vcera. Olah nam vysvetluje ako su tu ludia v pohode a ze nerobia turistom problemy, lebo keby sa rozsirilo, ze nejaky turista mal u nich problem, tak by tam ludia prestali chodit…





Ked dojeme ideme naspat do hostela. Radek ostava s olahom chvilu sam. Vraj mu olah povedal, ze ak nechceme problemy, mame mu dat 100dh. Sme z toho v soku, tak si ideme si na 20 minut pospat - zobudime sa o 3 hodiny. Ideme sa navecerat do mesta. Najskor skvely ovocny koktejl, potom nechutna kalia v bagete.


den 15
chechauen - tanger - tarifa- algeciras - malaga


Rano sa budime a je nam uplne zle. Ak to tak spatne analyzujem, tak to bola bud chyba koktejlu, alebo tej nechutnej kalie. Zanechavame povodny plan a uz nejdeme do hor ako sme chceli. Po ranajkach si doprajeme pre istotu este jeden koktejl, naberame smer europa.

V buse mame vseci na male. Chce sa nam zvracat… cesta je taka typicka africka. Pomaly bus, zle cesty, prestavka na jedlo…

Do tangeru prichadzame po 17:00. poledny trajekt po ktorom mame este pojenie do malagy nam odchdza o 18:00. len tak tak to stihame. 18:10 nastupujeme na trajekt prave vo chvili, ked uz posadka dviha mostik. Fuuu… :) v takomto stave by sme nechceli uviaznut niekde na ulici v tangeri.

Blahi a Svejk na trajekte dostali sracku. Ja a radek dostavame sracku o par hodin neskor. Dobre nacasovane… za par desiatok minut sme uz konecne v Europe... Uplne ina krajina. Je nam az divne, ze za nami nikto nepride a nepovie “helou mai frrend".

Nasadame na bus a o polnoci sme v malage. V malage zijem pol roka, ale prvy krat som sa sem vracal a pocitom ze som konecne DOMA.

Den 16
malaga

Povodne sme chceli spravit party, ale kedze nam je vsetkym uplne zle, tak nic sa nekona a vsetci odchdzaju domov. Je mi zle a maroka mam plne zuby. Momentalne nemam chut tam uz nikdy ist, Ale viem, ze o par dni, ked sa budem citit lepsie urcite zmenim nazor. Ta priroda tam proste stoji za to.

Poobede sa idem trohcu prejst. Pozeram si mesto, ludi leziacich na plazi, pohodovu atmosferu. Som rad, ze zijem v Europe.

Prvy den v praci

Nikdy som nemyslel, ze budem zarabat peniaze bikovanim ale konecne je to tu:) Hoci je december podmienky idealne. Slniecko svieti, 20 stupnov. Idem do garaze pre masinu a potom hura do ulic.
Je to vlastne taka vylepsena riksa. Ma to licenciu na ministerstvach dopravy vacsiny europskych krajin a je to klasifikovane ako bicykel. Ma slaby elektromotor na prednom kolese. Ten sa velmi hodi, ked si nasadnu nejaki tazsi pasazieri a ide sa do kopca. Spalanie nieje velmi tazke, posed pomerne pohodlny. Neda sa na tom ist velmi rychlo(tak 20-25 maximalne), tak sa to pouzivat vyhradne na robenie okruhov pre turistov po pesich zonach.

Kedze ide o promo akciu, tak kazdemu kto sa pristavi hovorim mojou lamavou spanielciniou(ucim sa len 3 mesiace), ze dnes je to zadarmo. Hned po 2 minutach prvi pasazieri. Parik babka a dedko. Tu v spanielsku su starsi ludia(a vlastne vsetci ludia) vacsinou ovela viac uvolneni a usmievavi ako na slovensku. Zjavne ich to bavilo a nechali mi prepytne 3 eura, cize uvod lepsi byt nemohol...

Ludia tu na bicitaxi este niesu zvynuti, tak tie prekvapene tvare sledovat... ani usta nezatvaraju od prekvapenia:) Tolko som sa nenasmial uz velmi davno.

Kedze to bol moj prvy den v praci, tak som si este nevybavil papiere, lebo som len chcel vlastne len vyskusat, ze ci ma to bude bavit. Cakam na pasazierov a uz len vidim ako si mne mieria policajti. Zvyknuty zo slovenska, ze policajt = problem... uz som myslel, ze je zle. Poculi, ako sa s niekym rozpravam, ze to ma aj maly motor. Tak sa ma aj oni spytali, ze ci to ma motor... Myslel som, ze ma minimalne chcu poslat z pesej zony prec… v horsom pripade vyhostit zo spaneilska ako ilegalneho pracovnika… Zacal som sa vykrucat, ale nakoniec som povedal ze ma. Taky maly electromotor na prednom kolese, ze to nieje skoro nic. ... a oni ze: "No ale to je vyborne! " zo zujmom si to este 5 minut pozerali, potom mi zazelali vela stastia a odisli:)

Asi pol hodinku na to som viezol taky parik, A aby rec nestala, spytal som sa muze, ze aka je jeho profesia. “Ja som sef miestnej policie.” Som si pomyslel, ze keby si ty tusil, ze pracujem nacierno… Ale tiez mily chlapik.

Uz som sa pomaly zacal nudit a pozera na hodiny, lebo pasazieri boli nudni. Potom som ale mal taky divny parik. Po 10 metroch zena zacala plakat, ze jej zomrel otec. ale po dalsich 10 sa zacala ovladat. ale jej partner zacal: on:"Od kial si?" - ja:"Zo slovenska. - on:"Ja som gay, musim ist na slovensko, lebo tam maju velmi peknych muzov." ... hmm ... vedel som, ze toto bude zabava dalej. Ked som sa potom lepsie pozrel na jeho partnerku, tak s pravdepodobnostou hraniciacou s istotou to bol transvestita. Celu cestu som potom pocuval, ako musime skocit na drink, na kavu... ze maju problem doma, ci im nechcem ist pomoct;) vyhovoril som sa, ze musim pracovat a nemozem odist. a na zaver mi ten transvestita chcel dat pusu. Som sa branil ako som len vedel. hmaty - chvaty(v ramci slusnosti), ale nebol som dost asertivny, lebo zenu ani kvetinou... tak som dostal 2 na lica. blueeee.

Tych osem hodin preslo pomerne rychlo. Bol som unaveny ani nie tak zo slapania, ako s tolkeho hovorenia z ludmi. Bola to zabava a zdokonalil som si trochu spanielicnu. Za 8 hodin som dostal 60 euro, co je na tunajsie pomery celkom slusne.