malaga
Idem pre Blahiho a jeho 2 buducich spoluziakov na skole v jaene na stanicu. Vidim asi posledny krat v zivote kamaratku(boji sa o mna v maroku, cuduje sa ako tam mozem ist a ani neviem presne kam idem. doporucuje mi zobrat si nejaku zbran, lebo ma tam zabiju ked mi budu chciet ukradnut moj stan za 15 euro:) ) a mojich 2 spolubyvajucich ktori odchadzaju domov z erazmus studia. Party u nas na byte, potom v nejakom klube trochu. Blahy spal v obyvacke, tak mal aj afterparty…
den1
malaga - algeciras - tanger - marakech
Rano vstanem o 15 minut skor, lebo sa musim pobalit. Po ceste na stanicu najdem peknu “skratku", takze bus chytame na poslednu chvilu. V buse dospavame po tazkej noci.
V algeciras stretame Svejka a Radka a ideme nakupit nejake potraviny. Kupujueme plno cestovin a polievok, lebo tepla strava vzdy padne dobre. Chalani idu na kebab, ja si davam namiesto toho ovocny kompot, lebo som vegetarian:)
Ako tak trochu rozmyslame, zistujeme ze nemame esus a mame len jednu lyzcu… ale zato mame varic a million cestovin….Blahi navyse zistil, ze zabudol u mna na byte slivovicu. (po navrate som sa pytal spolubyvajuceho, ze kde je – odpoved bola: “Ja si z toho dna po tom ako ste odisli skoro nic nepamatam.")
Z algeciras ideme busom do Tarify a pokracujeme trajektom do Tangeru.
V Tangere som v miernom soku. - par kilometrov a ulpne iny svet…Na vlakovej stanici jem prvy kebab. Rozhodol som sa, ze v afrike niesom vegetarian, lebo by to bolo velmi komplikovane… (za tie 2 tyzdne tam som jedol viac masa ako za poslednych 5 rokov asi. Ale chutilo mi to snad len 3 krat. )
Sadame na nocny vlak smer Marakech. Dozvedam sa kam vlastne ideme. Aj ked z celej planovanej trasy som poznal akurat tak Atlas a Saharu. Podarilo sa nam mat vlastne kupe, tak sme si mysleli, ze si aj pomerne dobre pospime, ale… sprievodca po kazdej zastavke otvoril dvere, posvietil nam kazdemu baterkou do tvare a zapol svetlo…. – pravdepodobne hladal cienych pasazierov. Ked sme sa na neho nechapavo pozreli, tak nam po francuzky povedal nech nespime, lebo nam niekto ukradne batoziny. Ale my sme mu nerozumeli, lebo nevieme po francuzky…
den 2
marakech
Rano sme v marakechi pomerne dobre vyspani. Ideme na omeletu a presladeny “tee a la mente" Potom pochodujeme na busovu stanicu. Zistujeme ze bus do azylalu nam ide 3 krad do dna. Robime jedno z najhorsich rozhodnuti celej vypravy a ostavame na noc v marakesi s tym ze zozenieme esusa a alcohol do hor.
Isli sme sa ubytovat do hostela a potom zhanat veci. Na namesti kupujem 2 dcl pomaranocoveho dzusu. Skor ako sa spamatam, tak je zaplatenych 30 dh (cca 100 korun). Potom si vsimam ze cena pre turistov je 10 dh(pre domacich vraj 2.5 dh) – som proste za blbeho americkeho turistu. Skore Maroko – CeskoSlovensko 1:0
Ideme do restauracie pre turistov. Davame si nedosolene a nedokorenene jedlo. Po tom, ako sme zplatili to predrazene jedlo prijimame setriace opatrenie a rozhodujeme sa, ze uz budeme jest uz len v okienkach rovnako ako miestni…
Chceme kupit esus a vyskusat pri tom nase zjednavacie schopnosti. V jednom obchode bol za 30 dh. Svejk napisal na papier, ze ho chce za 20 dh – predavac sa len usimal a pohladom nas vypoklonkoval z obchodu:)
Trochu sme bludili, ale nakoniec sme nasli cestu do obdchodu s alkoholom. Na hosteli sme vypili asi pol litra dzinu a potom isli este raz skusit do mesta kupit esus a ine veci:) Blahi kupil karamelku za 100dh. Vraj ale bola dobra… Maroko – CeskoSlovensko 2:0.
Vraciame sa na izbu. Ja uz mam dost, ale chalani dopiju dalsi liter dzinu.
den 3
marakech - azylal – tabant
Zobudili sme sa bez alkoholu, esusa a penazi. Vcerajsi den hodnotime ako nevydareny:) Po ceste na bus stanicu sa nam ale podari kupit esus za 20dh, tak dojem z marakesa je aspon trochu napraveny.
Bus do azylalu obsluhuje vodic a “steward". Okrem listka si musime zaplatit aj standardny “poplatok za batozinu", ktory ide do vrecka stewarda. Zistujeme ze busy tu su velmi pomale. Po kazdych 2 hodinach si dava vodic ½ hodinovu prestavku na jedlo. Cesty su hrozne.
Po ceste vidim africku krajinu. Je mi z toho zle. Pri ceste sedia ludia a asi len cele dni pozeraju na auta. Vsade chudoba. V dedinach vysia len tak vonku v teple mrtve zierata(asi kravy a ovce). Kto vie kolko dni…. alebo tyzdnov? Ak mate hlad tak odrezu kus masa, hodia na gril a dobru chut.
V sprievodcovi citame, ze ak je predavac cisty a kypi zdravim, tak kludme mozme jest aj v okienkach. Predavac je na europske pomery sipany a o zdravy velmi nevyzera, ale hlad ale aj tak vitazi. Pomlete maso (radsej ani nebudem rozvadzat z akeho zvierata a ako dlho tam stalo v tom teple). Ked som videl ako don predavac zaboril ruku (radsej ani nebudem rozvadzat kedy si ju naposledy asi pravdepodobe umyval) a hodil to na gril… no mnam.
Prihovara sa nam Mustafa, ktory je v spomenuty aj v spriedodcovi. Uplne racionalne sa rozhodujeme, ze si radsej vezmeme nepohodlny minibus za 40 dh, ako taxik za 30 dh. Lebo Mustafa nam povedal o vodicovi taxiku: “He is crazy." a potom sa mu vysmial do tvare za to ze nehovori po anglicky. S pociatku to vyzera ze pojdeme cely cas 10 km/h. potom vsak niestny Schumacher poriadne dupne na plyn a skoro sme sa posrali ked rezal tie zakruty nad niekolko 100 metrovyni roklinami. Chceli sme ist do tabantu, ale zmrd Mustafa nas kazal odviezt k hotelu jeho rodiny 6 kilmetrov odtial. Maroko – CeskoSlovensko 3:0. Je noc, Je zima, ale na hotel kasleme a spime vonku na nejakom policku za dedinou. Nerozkladame ani stany, aby sme boli menej napadni…
den4
tabant - arouz atlas
Rano este za tmy sa budim na nejaky skrerot. Ako neskor zistujem piatok je moblitebny den tak zacinaju o 4:00 rano. V horach sa to zaujimavo ozyva.
V tabante sa snazime zohnat mapu. Chceli sme prejst na druhu stranu atlasu a ak nebude vela snehu vyjst na Mgoun(druhy najvyzsi kopec v atlase). . Jeden chlapik san nam ponukne ze si mozme jeho staru mapu odfotit. Mapa je uplne zla, ale aj tak mu uz zo zvyku mu davame peniaze – prekvapil ale ze nechce. Tak si davame v jeho hoteli caj a tagine a aj si dobijam mobil. trochu spolu kecame. Prvy v pohode clovek co stretame v maroku. Pri odchode som si zabudol zobrat mobil, ale typ mi ho vracia. Toto by sa asi u ziadneho marocana co sme pred tym, stretli nestalo. Vydavame sa teda do hor cestou, ktoru nam poradil.
Prechadzame cez arouz. Pekna dedina, ziadni turisti – len domorodci. Na oslikoch to krosuju na druhu astranu atlasu. Nedostavame sa ale daleko a uz sa stmieva, tak sa snazime najst miesto na stany. Poriadne fuka. Naslis sme si dobre miesto, ale je to take policko na ktorom sa pasu ovce. Pastier chce za prespanie povodne 100dh – nakoniec sa dohodneme po blahiho hereckej vlozke na 30.
den5
atlas
rano naobed pabime stany a ideme vyzsie. Atlas je skvely. A hlavne ziadni turisti lebo je zima. Jedine co mi vadi je prave ta zima… pocasie mame ale na toto rocne obdobie ale perfektne.
Snazime sa najst mgoun… nenachadzame. Snazime sa najst chatu pod mgounom – ale nenachadzame. Nakoniec to zakempime pri jednom vodopade. Skvele miesto…
Vecer robime ohen a varime v esusi polievky. A ako druhy chod uplne odpornu cestovinovu polievku….
den6
atlas
hladame mgoun – nenachadzame. Hladame chatu – nenachadzame. Skusame sa pytat pastiera, nerozumieme… kreslime mu do snehu domcek(akoze chatu), ale ked sa aj po 10 minutach vobec nerozumieme tak to vzdavame. Ked sme od neho odisli, tak sme si uvedomili ze problem bol asi v tom, ze on v zivote nevidel dom zo sikmou strechou aky sme mu kreslili do snehu…
Zistujeme, ze nemame uz dost potravin, tak to stacame smerom dolu. Stany rozkladame na mieste kde sme sa pred par dnami dohodli s pastierom. Blahi vylustil mapu a uz mozno vieme kadial sme mali ist… Nasa vyprava na Mgoun stroskotala na tom, ze sme Mgoun nenasli.
den 7
atlas
V noci zacalo prsat. Rano cakame, kym trochu prestane. Zo stanov nas ale vyhana baca, Myslime, ze chce peniaze. Svejk “Reknete mu, ze sme tu za tych 30 dh uz naporad." Chce ale len aby sme vypadli z travy, aby mu na nu prsalo. Vraciame sa do tabantu. Odtial si berieme taxi do azylalu. Odtial bus do marakecha v ktorom 4 hodiny fetujeme naftu.
Z marakecha potom chytime nocny autobus do Tinerhiru. V buse zaspavam s usmevom na perach. Tesim sa totiz, ze sa konecne vyhrejem na sahare, lebo z predchadzajucich dni som uplne prechladnuty a uzimeny.
den 8
tinerhir- todra
Ako tak pospavame v buse, zrazu nas niekto zobudi a vytiahne von. A snazi nas pchat do taxika – netusime o co ide. Snazime sa dohovorit, ale neda sa. Nevieme kde sme, kam nas vezu, kto nas to vlastne vezie. Proste sa vezieme:) . Po ceste prsi. A navyse dazd primrza na prednom skle. … vyzera to, ze dnes sa nevyhrejem… :((
Po hodine dorazime do tinerhiru a dedukujeme, ze sme boli posledni cestujuci a bus preto uz dalej nepokracoval, ale prehodil nas do taxika. Dozvedel som sa, co po cesky znamena “soutezka" – je to uzina a nie sucestie niekde v pusti ako som si myslel. Dnes este nejdeme teda do sahary…
Davame si poriadny obed, lebo ideme do hor. Vyzera to, ze tam prsi, ale aj tak ideme. Po ceste nas berie par francuzov s dodavkou a prevezie nas celou soutezkou todra a vysadi nas na druhej strane. Stale prsi. Vypijeme flasku co sme kupili rano v tinerhire a ideme po ceste hladat miesto na spanie.
Na poslednu chvilu nachadzame previs hned pri ceste. 2 hodiny riesime, ci tam ostaneme, Ci postavime stany alebo nie… . Prechadza kolona dzipov, a este nejakych par aut. Skoro kazdy sa zastavuje, ci nepotrebujeme pomoc. Lebo prsi, je zima a sme daleko od civilizacie, Nakoniec najdeme postavenu stenu z kamenov, a myslime, ze to je vybudovany pristresok. Uz tam ideme davat spacaky. Na poslednu chvilu zistujeme, ze to je plne kozich bobkov. Nieje to pristresok na spanie, ale ohrada pre kozy… nakoniec spime len tak bez stanov 2 metre od cesty.
den 9
todra tinerhir erfoud
Rano je naozja krasne. Su mozno 4 stupne a prsi jedna basen. Ideane na 25 km pochod co nas caka. Cakame chvilu, ci prestane prsat, ale toto vyzera na cely den. Ja by som si najradsej nieco stopol, ale ostani maju chut slapat. krajinka je sice pekna. Voda steke dole tudrou a vytvara vela vodopadov.. Ale vobec ma to nebavi, kedze som premoceny, je mi zima, mam hlad a nevladzem… Po par km mam toho plne zuby. Najradsej by som vypadol z toho posraneho maroka domov. Prichadzame na koniec tudry, dufam, ze ostatni si budu chciet tiez zobrat taxi do tinerhiru, ktory je este 15 km, ale nie. Pokracujeme peso po asfaltke…. Snazim sa nieco stopnut, ale nedari sa. Nakoniec nam zastavi par spanielov, ktory sa ponukol uz pred tym ze nas zvezie. Tentokrat ich uz ale neodmietame. Ja som uz uplne hotovy tak sadam spolu s radkom s tym, ze blahi a svejk si stopnu dalsie auto a stretneme sa v tinerhire.
V tinerhiru sa prezliekam do suchych veci, a davame si s radkom presladeny matovy caj a kebab. Vobec mi to ani nechuti, ked si spomeniem na blahiho a svejka ako tam slapu v tom dazdi….
Cakame, cakame, cakame… a oni stale nic. Ked po 3 hodinach prisli, dozvedeli sme sa ze tesne po tom, ako sme presli sa pretrhla hradza a auta uz nemohli prechazat po ceste. Im sa to nejak podarilo prebrodit, ale boli po clenky vo vode, tak v botach maju teraz bazeny. Nestihaju si ani dat kebab a obliect si suche veci a utekame na posledny bus do erfoudu(ano, teraz uz ideme do sahary).
Cesta busom bol uplne najsilnejsi zazitok celej cesty. Vodic mal proste zly den. Vzdusnou ciarov je to mozno 150 km. isli sme to 5 a ½ hodiny.
Najskor mal konflikt so soferom ineho busu, lebo nieco ukradol. Tak nas bus zablokoval iny bus a nieco sa tam ½ hodinu riesilo medzi autobusarmi a ich stewardmi. Potom to vyzeralo, ze sa to vyriesilo – ale nie. Po 10 km jazdy nas stopla policia a este nieco riesili dalsich 45 minut.
Po dalsich 30 km sa rozvodnila rieka a mozno 30-40cm prud vody sa valil cez cestu. Vodic ale ako bol vynervovany, tak to len proste presiel. Ja som uz rozmyslal, ako rozbit sklo keby sa zruti do rieky.
Nasledne to poriadne rozbehol, lebo kvoli policii a tej rieke meskal skoro 2 hodiny. Vtedy sa mi podarilo vytiahnut z kufra batoh a jeme tuniaka. Ideme mozno 100, co na marockych cestach zodpoveda pretazeniu 3.5 G nahodne rozlozenemu do vsetcych stran. Aj napriek maximalnej koncentracii nam noz beha hore-dole-doprava-dolava +/-15cm. nikomu sa ale nepodarilo vypichnut si oko.
Po dalsich 30 km je prestavka na jedlo. – nevadi ze meskame 1.5 hodiny. jest jednoducho treba.
Po pol hodinovej prestavke to zas rozturuje. Jazdi jednoznecne nad technicke moznosti busu, lebo po dalsich 20 km je uvareny motor. Cakame hodinu kym vychaldne. Stale tu prsi. Spominam si na dokument ktory som videl, ze ked raz a 6 rokov na pusti prsi, tak to tam vsetko zakvitne. Niekedy v noci prichadzame do erfoudu.
Nalepi sa na nas uplne nechutny dotieravy typ. Poselame ho asi 5 krat prec, ale sleduje nas. Prichadzame do nasho hotela – typ sa tam votrie s nami, aby mal prachy sa to, ze nas tam akoze doviedol.
Po tyzdni vidime sprchu a spime v posteli. Pred spanim este vecera: kalia – miestna specialita. Jahnacina s nejakou zmesou zo 40 druhov korenia. Asi najlepsie jedlo ake som v maroku jedol ak nepocitam tuniakove salaty ktore som si zobral este zo spanielska:)
den 10
erfoud merzouga
Rano konecnce bez dazda a svieti slnko. vyberame peniaze z bankomatu. – lepsie povedane Radek vybera. Bez neho by sme uz nemali peniaze na pokracovanie v ceste. (a pravdepodobne by sme sa uz davno stratili niekde). Ja si kupujem džilabu - sukna s kapucou. Spolu s parom francuzov sa vezieme taxikom do merzougy.
Pust je skvela, ale nekvitne. Dohodneme sa, ze si pozrieme par hostelov a podla toho sa rozhodneme. Prvy vyzera dobre a presvedcil nas hned tee a la mente v cene izby. Tak tam rovno ostavame.
Objedname si veceru a ideme sa prejst na pust. Od miestneho zevlaka kupujeme nejake skameneliny.zjednavanie cien pisanim do piesku nas bavi…
den 11
merzouga
Toto je prvy den, ktory sme stravili cely na jednom mieste. Poziciavame si sandboard a ideme do puste. Blahi a Marek nemaju vaznejsie problemy. Ja s radkom na snowboarde stojime prvy krat, tak je to take rozpacite – ale hlavne so stylom:)
Po ceste z lyzovania sa staviame v bare na pivo. Chuti, ale je drahe. Chceme sa dohodnut a kupit nejake na domov, ale aj to bolo drahe tak odchadzame naprazdno.
Pred barom vidime na zemi lezat petflasku so zltou spenenou tekutinou. Je jasne, ze je to bud pivo, alebo stanka. Kto by na pusti stal do petflase? Uvazujeme, ze to bude asi jedine pivo, ktore tam niekto kupil a po ceste ho stratil. Radek sa rozhotol tuto teoriu potvrdit, alebo vyvratit. Vyvratil. Skoro doslova.
Niekde som stratil slnecne okuliare… takze v ociach mam piesok. Potreboval som vyslzit piesok. Tak rozmyslam: “co je smutne? " .. …. Smutnych je proste vela veci, ale nevedel som sa prinutit plakat, tak som si do oci nastriekal trochu cibule.
den 12
merzouga - meknes
Rano naobed sa ideme pozriet na lagunu blizko od nas. Mali by to tam byt plne plameniakov. Slapeme 3 km uplne nezaujimavou vyprahnutou krajinou. Nakoniec najdeme lagunu, ale vyzera to tam dost zle. Na druhej strane asi 500 metrov od nas je tam asi 14 plameniakov…. Tak to otacame.
Po ceste naspat vidime stado tiav. Asi sa isli napit k lagune. Dojem z vyletu je napraveny.
Opustame nas hostel a ideme cez erfoud nocnym busom do meknesa.
den 13
meknes - fes - chechauen
Nocny bus bol uplne zly. Okrem klasickeho smradu nafty na ktory sme si uz viacmenej zvykli tento bol uplne deravy a teda poriadne v nom fucalo. Do rana sme poriadne vymrzli. Niekto ma zobudil potrasenim za plece. Ked rozlepim oci vidim, ze nam niekto vyhadzuje ruksaky z busu. Tak vystupimk a hladam ostatnych…. Zistujem ale , ze este spia v buse… proste soky.
Je 5 hodin, sme nevyspaty uzimeni v meknesi. Cakame na svitanie v stanicnom bufete. Je to uplne iny stanicny buffet ako na slovensku, kedze sa tu nepodava akohol. Vsetci tu popijaju caj alebo kavu a jedia sladke pecivo. Pozerame marocku hitparadu:) V kazdej pesnicke nejaky pritepleny spevak spieva o laske. Mame problem zistit kedy sa jeden klip skoncil, a kedy druhy zacal.
V meknesi zahajujeme pochod na druhu stranu mesta za alkoholom. Po 1 a pol hodine nachdzame a kupijeme alcohol. Ja si davam placky, ale ostatni maju chut na poriadne maso. Je ale rano a nic kde by predavali maso nieje este otvorene. Po 1 a pol hodine zufaleho hladania to vzdavame. Na novej busovej stanici zistujeme, ze nam dnes uz nic nejde a tak si davame zasluzene pivo.
Presun vlakom do Fesa. Fes je pekne mesto, hlavne bez dotieravych ludi. Prejdeme sa centrom na busovu stanicu. Kym cakame na bus do sisauenu dame kolu, rum a bagetu.
Sisauen je preslaveny tym, ze tu je vela hasisu z okolitych policok. V sprievodcovi sa pise, ze 90% obrabanej pody zabera marihuana. V sisauene nas v pohode mily typek Olah odvedie do hostela ktory hladame.
Vecer sme unaveni z tazkeho dna, tak ideme spat.
den 14
chechauen
Budime sa okolo obeda, tak dhen ideme na obed. Prisada si k nam olah a pyta sa, ci sme spokojni. Sada si k nam aj nejaky jeho znamy co sa okolo nas ponevieral aj vcera. Olah nam vysvetluje ako su tu ludia v pohode a ze nerobia turistom problemy, lebo keby sa rozsirilo, ze nejaky turista mal u nich problem, tak by tam ludia prestali chodit…
Ked dojeme ideme naspat do hostela. Radek ostava s olahom chvilu sam. Vraj mu olah povedal, ze ak nechceme problemy, mame mu dat 100dh. Sme z toho v soku, tak si ideme si na 20 minut pospat - zobudime sa o 3 hodiny. Ideme sa navecerat do mesta. Najskor skvely ovocny koktejl, potom nechutna kalia v bagete.
den 15
chechauen - tanger - tarifa- algeciras - malaga
Rano sa budime a je nam uplne zle. Ak to tak spatne analyzujem, tak to bola bud chyba koktejlu, alebo tej nechutnej kalie. Zanechavame povodny plan a uz nejdeme do hor ako sme chceli. Po ranajkach si doprajeme pre istotu este jeden koktejl, naberame smer europa.
V buse mame vseci na male. Chce sa nam zvracat… cesta je taka typicka africka. Pomaly bus, zle cesty, prestavka na jedlo…
Do tangeru prichadzame po 17:00. poledny trajekt po ktorom mame este pojenie do malagy nam odchdza o 18:00. len tak tak to stihame. 18:10 nastupujeme na trajekt prave vo chvili, ked uz posadka dviha mostik. Fuuu… :) v takomto stave by sme nechceli uviaznut niekde na ulici v tangeri.
Blahi a Svejk na trajekte dostali sracku. Ja a radek dostavame sracku o par hodin neskor. Dobre nacasovane… za par desiatok minut sme uz konecne v Europe... Uplne ina krajina. Je nam az divne, ze za nami nikto nepride a nepovie “helou mai frrend".
Nasadame na bus a o polnoci sme v malage. V malage zijem pol roka, ale prvy krat som sa sem vracal a pocitom ze som konecne DOMA.
Den 16
malaga
Povodne sme chceli spravit party, ale kedze nam je vsetkym uplne zle, tak nic sa nekona a vsetci odchdzaju domov. Je mi zle a maroka mam plne zuby. Momentalne nemam chut tam uz nikdy ist, Ale viem, ze o par dni, ked sa budem citit lepsie urcite zmenim nazor. Ta priroda tam proste stoji za to.
Poobede sa idem trohcu prejst. Pozeram si mesto, ludi leziacich na plazi, pohodovu atmosferu. Som rad, ze zijem v Europe.
