test

Maroko, prechod Mgoun massif

den -10 az -2

Ako sme kupili letenky, nepokoje v arabskom svete sa zacali vyhrocovat. Prave vtedy zacal vycinat Kadafi a poslal zoldakov nech zmasakruju prostestujuci dav. V maroku tiez boli nejake protesty. Kontaktujem preto kamosov marokancov, ale tvrdia ze pohoda. Este vahame, ale ja som to tusil, ze prave nepokoje nebudu to hlavne nebezpecie :) potrebujem si ale precistit hlavu, takze chcem ist.

den -1

Vecer si precitam spravy na facebooku, ze teda ideme. zrazu si uvedomujem, ze toho potrebujem este dost vybavit kym odidem. nocny nakup cestovin, instanych polievok, tuniaka, klobas, slaniny a cokolady. nasledne balenie. poistenie. tlac leteniek, map, lonely planet...

den 0

Rano smer bratislava - vzdy som tam chcel zit. Bludim v podchode na trnavskom myte. Na piaty pokus sa mi podari trafit vychod ktory potrebujem. Kupujem stan, a cepin. Poziciavam si macky. Zas bludim ale nakoniec stihnem vlak do viedne. Vo viedni stretavam Blahiho. Noc vo vlaku do rima je fajn. Davame pivka. Dozvedam sa zasadne info o zdravotnictve v Cechcach a ze cesi uz nechodievaju diktovat na Slovensko ako niekedy, lebo slovaci ich nemame radi :D V kupe spim s nejakym grekom – klaustrofobikom a asi indom, ktoreho ale sprievodca vyhodil, lebo nemal listok. Super zostava.

den 1

Rano Rim. Hrozna zima. Na letisku spravime povinne tanceky kvoli vahovym limitom a smer Fez.   

Hned pristatie vo Fez bolo na europske pomery jedno z tych tvrdsich. Par ludi v lietadle malo vyraz v tvari akoby sa znova narodiloJ . Na letisku pockame este na Svejka a berieme bus do centra a skusame stihnut spojenie dalej. Bus nam vsak ujde a tak si nechavame poradit a berieme taxi do nejakeho blizkeho mesta.

Ako sadame do taxi neciime sa velmi bezpecne. Taxikar – korba, jeho kamarat – korba nas vedu po vselijakych skratkach a v polo revolucnej atmosphere ktoru ocakavame na zaklade toho co sa tu dialo uz len cakame co si pre nas pripravili. Lutujeme ze noze a cepiny mame v kufri. Ked sme vystupili Svejk pozrel na hodinky a: ”No, v Maroku sme 3 hodiny, na smrt som myslel uz 16krat.” Nasadame do busu a zaspavame.

den 2

Rano pozeram z okna a krajina naozaj zaujimava. Uz sme v podstate na zaciatku Sahary a hory vyzeraju sice vyprahnute ale zaujimave. Zrazu bus zastane. Stojime asi pol hodinu a postupne sa preberame z polospanku. Po pol hodine sa konecne odhodlame spytat, ze kde sme. A ano – toto je nasa zastavka. Qualaat mgouna. Trafili sme to presne a so stastim. Davame si caj a tankujeme benzin do varica

Zjedname si taxi a po 2 hodinach cakania sa vydavme na cestu do hor smerom na Mgoun. Stojime kazdych 100 metrov a nakladame pneumatiky, ludi, nejake zeleza, stolicky … v osemmiestnom aute nas bolo 14 a na streche stavebny material na polku miestnej mesity:)

Podvecer si to dame peknym kanonom a staviame prvy kemp. Kvalitna vecera a caj s rumom.

den 3

Zistili sme, ze na caj s rumom sme minul vsetku vodu co sme mali a z rieky este necheme brat, lebo nad nami je zopar dedin co pouzivaju rieku asi na vsetko. Ideme teda vyprahnutou krajinou ktora sa ale k tomu smadu vyborne hodi. Po 2 hodinach slapania zistime, ze sme isli dookola a sme 300 metrov od miesta kde sme kempovali…

V dalsej dedine po ceste sa netvaria ze nas radi vidia. Napriek milej ucitelke miestnej zakladky berieme dodavku co nas este priblizila o hodny kus smerom k mgounu. Typ si to dava pretazenou dodavkou po nepevnenych cestach cez 3000metrove sedlo, ale nefunguje mu rucna brzda. Vzdy ked niekto po ceste nastupuje vyskoci, najde nejaky kamen a hodi pod koleso. Raz sa netrafil presne a pocuvali sme si par metrov nad roklinou kym sa spolujazdec spamatal, presadol si a zabrzdil.

Poobede este trochu poslapeme polozelenym udolim. Na juznej strane atasu asi vodou velmi neplytvaju a pozdlz rieky maju pekne premyslene zavlazovacie kanaly. Kempime pri rieke. Zas kvalitne jedlo a caj s rumom… ale pokazil sa varic co nam vyrazne skomplikuje nasu buducnost…..

den 4

Rano sa nas ujal jeden miestny. Pohostil nas cajom, chlebom a olivovym olejom. Potom nam isiel v sandalach ukazat ktorym smerom je mgoun. Chlapik mal cez 50, ale nestihali sme mu:) pravdupovediac do tohto momentu sme sa dost flakali… ale teraz sa to skonciloJ Posledni ludia co stretavame uz je to len na nas, starych mapach a neaktualnom GPS. Hory, nic ine. Uz sme dost vysoko.

Po par hodinach slapania musime od rieky tak este naberame posledny krat vodu zhruba v 3000. Do vecera nastupame este asi 500 a hladamemiesto na kemp. Nic vodorovne a postavenie stanu tu ale nieje a tak si musime nieco vykopat a kedze varic nefunguje tak aj vyklcovat nejake tie bodliaky(nic ine tu nerastie) na ohen. Podarilo a a tak si vecer zas doprajeme kvalitne jedlo. Ked ale opekame klobasy, tak sa dost tazko napichuju na razen, lebo su uz premrznute…. Cas zaliezt do stanu.

Stan co som kupil asi nieje velmi do vetra aj napriek tomu ze sa vola “taifun”. V noci sme nim dostali kazdy asi 35 faciek ako nim vietor lomcoval. Tepelno izolacne vlastnosti tiez ziadna slava… flase co sme nemali v spacakoch v stane zamrzli.

Kedze sa mi nechce von do toho mrazu a vetra, v noci si prvy krat v zivote vyskusam mocenie do flase a jej nasledne pouzitie ako termofora k noham. Krasne to pomohlo preklepat noc.

den 5

Rano vstavame odhodlani, ze konecne vrcholovy den. Nevyslo nam to pred 3ma rokmi tak snad teraz. Vody mame uz pomenej, ale na druhej strane mgounu si poobede naberieme, cize pohoda….

Este pred odchodom si roztopime sneh aby sme mali nieco tekute ako poslednu moznost… nevyzera to velmi lakavo. Kastrol sa tu neda totiz umyt a roztapat sneh na zvyskoch po zemiakovej kasi a klobasach… no mnam.  Navyse roztopeny sneh obsahuje viac blata ako by sme chceli. Pocas pripravy nam do toho napadalo dost bodliakov…. Vylepsili sme to teda este ciernym uhlim, chlorovymi kvapkami a pre chut nejakou broskynovou prichutou. Snad to nebudeme musiet skutocne pit…

Zaciatok dna krasa. Po hodine to odhadujem ze za dalsiu hodku sme na vrchole. V tom sa ale teren vyrasne zmeni a stupame po sypkej sotoline. Ideme stylom 3 metre hore a 2 dole. Makame ako to len ide a gps nam ukazuje priemernu rychlost pol kilometra za hodinu… po 4 hodinach sa ale dostavame na vrchol. Euforiu vsak ale vystrieda sklamanie ked zistujeme, ze niesme na Mgoune ale na nejakom uplne inom kopci. Gps ukazuje 3996metrov. To taktiez znamena, ze sa nedostanem po prvy krat v zivote nad 4000. Vidime ale Mgoun, a je to asi druhy najskaredsi kopec v okolli. An ten najskaredsi sme vyliezli.

Asi 2 hodiny sa dohadujeme ze co dalej. Ja som za navrat po tej istej ceste, Svejk nerozhodne ale Blahi jevrcholovy typJ Nemame vodu. Sme vysoko. Zo severu prichadzaju mracna. Vyzera to na snezenie… ja so Svejkom odobrime hlasovanim navrat, ale Balhi to po ceste zmeni na zakempenie v 3500 a rano uvidime.

Akonahle zaslo slnko za mgoun sa spustil hrozny vychor. Asi 5 minut po tom sa nam s klepotanim od zimy podarilo postavit stan. Zaliezli sme dnu a cakala mas krasna a dlha noc. Precitali sme si v SMS predpoved pocasia co poslala Svejkovi Eliska. V noci a zajtra maximalka -12C, hmla ,silny vietor a snezenie. Dobru noc.

Noc bola teda dost zlaJ Jednak sme boli totalne dehydrovni. Celu noc(2 hodiny co som dokazal spat) sa mi snivalo ako pijem vodu. Myslienka na dalsi den pri takom pocasi vobec nehriala. A potom este neprijemnost v podobe zimy a vetra. Nevedeli sme ci stan vydrzi. Bolo by dost neprijemne keby ho vietor roztrhal. To by sme asi museli nasadit celovky a zmenilo by sa to na kruty boj o prezitie. Navyse to vyzera, ze zajra nas kvoli pocasiu caka zostup a nudny navrat tou istou cestou… v noci asi milionkrat dostavam facku od stanu a hmatom kontrolujem ci este stoji. Dlha 13 hodinova noc.

den 6

Rano ale bola krasne modra obloha, nefuka vietor a je okolo nuly. Proste krasa!!! Tak sa rychlo zbalime a slapeme hore. Po polhodine sa nam podari zahriat a mgoun mame rovno pred nami. makame hore. Jediny problem je len ta voda. Uz nam ostala len ta cierna bodliakova zemiakovokasova klobasova chlorovo broskynova voda co sme roztopili vcera rano.

Stupame v ovela lepsom terene ako vcera. Ale ovela vac dehydrovani. Posledne dva dni jeme uz len symbolicky a fungujeme na hroznovom cukre.

V sedle pod mgounom vidime cesticku zo sedla pod nim na druhu stranu a tak si tam rovno nechavame batohy a poslednu polhodku v najstrmsom terene ideme nalahko. Vyhlad sice krasny, ale vidime o cca 2 km dalej vyzsi kopec. Cize zas sme v prdeli a toto nieje mgoun. Znamena to tiez, ze musiem este raz zostupit najstrmsi usek a znova si ho vyslapat aj s batohmi. Uz sme dost frustrovami z toho, ze ten mgoun nie a nie trafit. Ako sme sa vystverali hore tak mam pozeram do mapy a vychadza mi ze by sme aj mohli predsa len byt na mgoune. Tak horko tazko ukecam ostatnych, nech si spravime rozpacitu vrcholovu fotku a pokracujeme na kopec ktory vyzeral opticky vyzsie, ale v skutocnosti bol o nieco nizsi.Kazdopadne ovela krajsi ako mgoun. Ideme po hrebeni. Krasa…. No a na mgoune sme teda boli 2krat a ani sme o tom nevedeliJ

Z juhu prichadzaju mracna a snezenie. Pocasie nam vyslo nadherne a v momente ked opustame hreben smerom na sever, sa mracna zacinaju prelievat na druhu stranu. Nacasovane sme to mali ozaj na sekundy. No poludnajsia siesta mohla byt o minutku dlhsia mech dojeme obed:  jednohubku chleba so slaninou…. No nic, nechame si aj na veceru…

Klesame v nadeji, ze konecne najdeme vodu, lebo uz sa nam mina aj cierna vodicka. Na severnu stranu je to uplne iny pohlad. Teren ovela clenitejsi .a v dialke vidiet aj nejake naznaky zelene. Podla GPS sme pri rieke, aj v skutocnosti sme. Ale kto by to bol cakal ze je zmrznuta? J pitie teda este nebude. po par hodinach zostupu ked naklesame mozno 1000 metrov ale najdememaly potocik… aaaa… nadhera. No tazko sa to proste opisuje ked sa clovek napije tak smadny….

Este chceme naslapat co to da, lebo stale zije sanca ze stihneme lietadlo. Ale ked po par kilometrcoch svejk pozrie na GPS zisti, ze neslapeme tym spravnym smerom. Tak sa vratime a zakempime…

Noc nadherne tepla a hlavne bez vetra.

den 7

Do rana nasnezilo mozno 10-15cm. na mgoune mozno aj meter. Mali sme proste stastie ze sme to dali vcera. Teraz to vyzera uz len na preteky s casom na stihnutie lietadla. Zbalime teda stan a slapeme si to.

Zrazu sa pred name objavilo neuveritelne krasna planina. Zo severu 4000hreben, cestvo napadany sneh. Z bocnych stran oranzove rokliny, z juhu naznak vludnejsej klimy a mozno aj civilizacie. To bolo najkrajsie miesto ake som v zivote videl. Uplne zimomriavky po chrbte. Pracovne by som ho ale nazval planina smrti. Ako sme po cas nasledujucich hodin zistili nebolo az tak jednoduche sa z tade dostat…

Skusali sme to najskor zapadnou stranou. Po dvojhodinovom klesani sme sa dostali do kanonu, ktory sa koncil neprekonatelnym vodopadom. Uz sme boli dost vycerpani z predchadzajucich dni a tak neuspech nebol prijemny. Skusal som teda vyliezt trochu vyszie a ziskat prehlad.

Ako si tak leziem v kriklavo cervenej bunde, v ruke cepin… za previsom sa zrazu objavi pastier. Takych stretnuti v zivote vela clovek nezazije. Neviem kto sa koho viac zlakol… Berbersky pastier sa mi najskor uklonil, potom ked som mu podal ruku a skusal sa ho spytat posunkami na cestu, tak mi nieco po berbersky zamumlal , ukazal smerom na roklinu a museli utekat za kozami.

Tak sme to skusali dat po rieke… ako bol teren ale tak cleninty, tak sme to radsej vzdali a skusali sledovat pastiera. Samozrejme bez sance. Tie jeho kozy, to boli skor kamziky. Tak sme sa aspon vydali jeho smerom. Zase stupanie co sme si predtym naklesali… neprida na pohode. Vidime ho v dialke a uvedomujeme si, ze kedze lietadlo nan leti za 30 hodin a sme strateni v Atlase a navyse pol Maroka pred nami… tak lietadlo asi nestihneme. Teraz je ale hlavne dolezite dostat sa z tadialto v poriadku….

Vydame sa jeho smerom a dufame ze to nezakempi niekde tu. Po pol dni sledovania sa ale vydali jeho kamziky vydali hore roklnou a nakoniec aj pastier za nimi. Roklina vyzerala dost nebezpecne. Ale nakoniec po hlasovani ktore som skoro vetoval sme isli za nim. Roklina vyzerala zo spodu nebezpecnasie ako v skutocnosti je. Uz len dufame ze na druhejstrane nebude dalsia neprekonatelna roklina ale pekny zostup dole. Dokonca predbiehame pastiera, lebo jeho kozy sa pasu a ohryzaju bodliaky. Ked nakukneme na druhu stranu zistujeme ale, ze tam je neprekonatelna roklina :)… no aby som to zhrnul. Uz mame toho po predchadzajucich dnoch dost (jemne povedane), sme strateni niekde v Atlase, sme troche unaveni a uz mame obcas aj bezdovodnde zachvaty smiechu… Mierne kriticka situacia.

Blizi san k nam ale pastier kamzikov a ukazuje nam, ze sa da prejst na druhu stranu roklinou. Nechame ho ale pre istotu prejst a sledujeme ho. Tu rastli pekne bodliaky, takze kozicky sa pasli a my za nimi. 10 minut pasenia kozciek a zazerania na pastiera a 2 minuty chodze.Nakoniec neuveritelny prechod cez roklinu. V zivote by sme ho bez pastiera nenasli. Nehovorim,ze by sme to neprezili bez neho, ale bolo by neprijemne tam bludit mozno dalsich par dni. Aj kek to uz vyzera ze lietadlo co nam leti za 24 hodin uz nestihame, tak to aspon skusime.

Klesame a zistujeme, ze sme trafili presne udolie v ktorom sme bludili pred tromi rokmi ked sme sa pokusali trafit mgoun z opacnej stranyJ pekna nahodicka. zname budovy, zname policcka, zname jaskyne… vtedy nam to trvalo ale 2 dni, teraz 3 hodiny s celovkami.

Stihame to este v noci to Arouzu. Mame stastie a hned zozenieme taxi do Azilal. Ked si spominam, ako sme pred troma rokmi isli tento usek, tak automaticky skusam nahmatat bezpecnostny pas, typ ma ale neuveritelne vysmial:D Vydime ako sa to tu za tie 3 roky zmenilo. Do Arouzu predtym neviedla ani cesta pre auta, je to tu take viac pre turistov, dokonca tu maju nieco ako hostel, nejaky ten novy most….

 Berber vyzera v pohode, tak sa snazim komunikovat. Ukazuje mi, ze ma auto z Germany a ze Germany je super. Ja sa mu zas snazim vysvetlit e Germany nieje super, ale super je maroko. Sranda kazdu chce mat to co nema. Ja by som rad (najekay cas) pasol kamziky v atlase, smial sa turistom a predaval im predrazeny has. On by zas rad zral v macdonadle, mal telku s 30 kanalmi a zil v civilizacii kde ja posupne vymienam idealy za skusenosti. Nasa kamaratska dikusia sa ale rychlo konci, ked mu vysvetlujem, kolko mu zaplatim ak nas odvezie az do Fes. Berber sa urazi, afektovane si nieco zakrici a vyhdzuje nas v Azlylale J

Tam na taxi stanici neuverileny typ. Ked som k nemu pristupil a pozdravil ho salamalejkum tak odlozil kudlu ktorou si krajal pomaranc zacal na mna po arabsky. Ked sa mu snazim vysbetlit, ze niesom arab, tak na mna vyskocil, ze akoze niesom arab, ked ho zdravim salamalejkum… J poradil nam ale nakoniec cestovat do nejake mesta, kde si mozme zobrat bus do Fez. Do odletu nam zostavalo asi 15 hodin tak to vyzeralo dost nadejne.

Taxi samozrejme zazitok zas. Hlavne zasada nevypinat nikdy dialkove svetla. Bus nam isiel az o 3 hodiny , tak sme si sadli ze sa konecne poriadne najeme. Ako som ale zistil, nedokazal som dojest ani tanier hrachovej polievky.

Stanica fakt zaujimava. Plno bezdakov v kartonoch. Obcas nejaka ta hadka. Za plotom ako spia bezdaci sin a ulici spravili obrosky ohen z odpadkov pri ktorom sa vsetci zohrievaju. Ale po tom co mame za sebou sme hlavne radi ze sme v civilizacii.

den 8

V buse trochu pospime, rano Fez. Pomotame sa po trhovisku a usadime na terase, kde stravime asi 4 hodiny cakanim kym zacnu robit obed. Povinny tagine a matovy sladky caj.

Aby sme sa nenahlili, mohli ist v klude, tak ideme s rezervou na letisko. Zapaci sa nam ale murik na hlavnom namesti a vychadzajuce hviezdy marockeho futblu.  Mame este 3 hodiny do odletu, tak kludne berieme taxi a s rezervou sme na letisku.

Zas povinne tanceky kvoli vahovym limitom ryanair a kedze este mame cas, tak sa v klude este flakame. Ako vchadzame do kontrolovanej zony, tak zistujem, ze v maroku aj bez batoziny musim ist na checkin. Prepazka uz zavreta a obsluha na mna krici ze som uz neskoro. Nejak to este obeham, a este sa chlamem, ze mame tolko casu a ja to takto skoro pokaslem…

Ako vojdem do kontrolovanej zony vidim svejka a blahiho ako tam nieco riesia s colnikmi. Pri prichode a odchode z maroka sa vyplnuje nejaky document, o tom co ste tam robili, kde ste byvali a tak… tak sme poprosili colnika nech nam pozicia pero. Ten si ho ale valal v rukach a ironcky – nepoziciam, mam len jednoJ tak skusame dalsich – zjavne su dohodnuti lebo vsetci reaguju rovnako. No dost prekerna situacia, kedze lietadlo uz caka len na nas a ma odletiet o 5 minut…. Slapeme 15 hodin v kuse, nech stihneme lietadlo a nakoniec pre takuto blbost ho zmeskame? Jedina moznost je sprintom to dat na druhy koniec letiska, kupit pero(predavac na taketo situacie uz zjavne nauceny. By ma zaujimal jeho rocny zist na perach… ) sprintom naspat. V strese napisat papiere a sprintom po runway do lietadla. No zazitok.

V lietadle sa citime ako vitazi!!! Paranoidny blahy uz len dodava, ze osud sa nam snazil naznacit nech do lietadla nenasadame… ale kedze sme ho neposluchli tak to s nami teraz spadne. Let v pohode a sme v Sevilli. Ideme na stanicu a kedze vlak nam ide az rano o osmej tak ideme este do mesta na pivo. no a kedze sme este 30 hodin dozadu boli strateni v atlase a pomaly stracali nadej ze sa z tade niekedy vobec vyhrabeme. A nejakou velkou nahodou san nam nakoniec podarilo stihnut aj lietadlo… tak to proste treba oslavit.

Najskor sme dali piva v burgerkingu, potom na ulici pri jednom bare. Zrazu ale policajny kordon ten dav rozohnal (skoro sme sa intuitivne chceli protestovat ze nam zatvaraju bar, ale uvedomili sme si, ze uz niesme v maroku…). Celkom sme dost asi pachli po tom tyzdni bez sprchy ale aj tak san sa ujali nejake spanielky, ktore nam ukazali kde sa da este pit pivo. potom prisiel nejaky typ s vlastnou urodou, tak sme sa troche uvolnili a tak na nas dolahlo po polhodinovom zachvate smiechu ze co sme to za poslednych par hodin zazili… strateni v atlase na pokraji zrutenia a takato party v sevilli. jedina dalsia moznost na pivo bol gay bar, tak sme to nejak prekusli… potom sme nasli sme nejaku diskoteku so zachodmi a la trainspotting. Tam som sa ja celkom dobre vyspal… no aby som to uz skratil, taka spanielska noc. proste nestihli sme vlak o osmej, a museli na stanici cakat na dalsi. Prespali sme parhodin na lavickach…

den 9

Keby sa nahodou nezobudim na zimu, tak asi nestihneme ani vlak o 12:00. Budim teda tie dve matohy vedla. Hlavne sa po spanku priamo pod monitorovacou kamerou mam tvarit nenapadne, lebo ich hlada policia, ze nezaplatili nejake pivo a bocadillo kym som ja uz spal… :D potom vlak a Malaga….

Malaga – svejk ma super byvanie. Par metrov od plaze. V malage stretam znamych…. Neuveritelna nostalgia. Ked mi ponukli volny job bicykloveho taxikara co som robil predtym, tak som na par minut uvazoval ci tam ostat… ale asi uz bolo dost malagy. mozno neskor...